Autor: Soňa Mäkká
Článok uverejňujeme so súhlasom Denníka N. Jeho celú verziu si môžete dočítať na webe: https://dennikn.sk/2225185/vo-vyhliadkovej-vezi-na-strbskom-plese-postavili-gastro-prevadzku-namiesto-muzea-a-ziadaju-zmenu-stavby-pred-dokoncenim/?ref=tit
Vyhliadková veža na Štrbskom Plese mala mať najmä edukačný charakter, no investor pridal kuchyňu. Okresný úrad, ktorý sa vyjadruje ku kolaudácii, hovorí o zmene na ďalšie stravovacie zariadenie s výzdobou o Tatranskom národnom parku.
V areáli bežeckého lyžovania na Štrbskom Plese dokončujú projekt vyhliadkovej veže. Jej oficiálny názov je Náučno-vyhliadková veža.
V stavebnom povolení sa ako súčasť prízemnej časti veže uvádza aj Múzeum tatranskej prírody TANAP. Okrem múzea tam má byť kaviareň so zázemím, WC či technická miestnosť. Investor však teraz žiada o zmenu stavby pred dokončením. Hovorí v nej o doplnení priestoru kuchyne s možnosťou ponuky rýchleho občerstvenia.
Tým, že pribudne kuchyňa, ostatné funkcie potrebujú viac priestoru, a teda sa oproti pôvodnému plánu musia posunúť mimo pôvodného pôdorysu veže. Múzeum sa už v rozvrhu prízemnej časti nespomína.
Investorom stavby je spoločnosť HIGH TATRAS TOWER s. r. o. „Múzeum TANAP-u ostáva zachované, navyše náučno-edukatívny charakter veže bol rozšírený o ďalšie interaktívne vzdelávanie a atrakcie,” hovorí konateľ spoločnosti Roman Antal. Ten je okrem iného zapletený do machinácií s pozemkami vo Veľkom Slavkove.
Múzeum má byť súčasťou kaviarne a bude prevádzkované formou prezentácie na LED obrazovke s rozmerom 12 m x 3 m, ďalej formou výstavy artefaktov. Faktom však je, že zatiaľ čo v stavebnom povolení sa explicitne na prízemí veže uvádza Múzeum tatranskej prírody TANAP-u, v žiadosti o zmenu stavby pred dokončením už o ňom reč nie je.
Naopak, jasne sa v ňom hovorí, že ide o zmenu dispozície priestoru kaviarne vyplývajúcu z požiadaviek investora. „Gastroprevádzka so zázemím (kuchyňa) bola súčasťou vydaného a právoplatného stavebného povolenia,” hovorí Roman Antal. Stavebné povolenie však má Denník N k dispozícii a gastroprevádzka ani kuchyňa sa v ňom neuvádzajú, len caffé bar so zázemím.
Hoci zmenu stavby pred dokončením ešte stavebný úrad neodobril, investor do kaviarne s kuchyňou už hľadal šéfkuchára s nástupom od 1. marca. Ponuku inzeroval na jednom z pracovných portálov.
Stavebný úrad, ktorým je obec Štrba, začal konanie spojené s kolaudáciou. Keďže ide o stavbu v národnom parku, ku kolaudácii sa musí vyjadriť aj ochrana prírody. Pôvodne sa tým zaoberal Okresný úrad v Prešove, ktorý zistil, že ide o dodatočné povolenie zmeny stavby pred jej dokončením, teda o nové stavebné povolenie k časti už existujúcej stavby. Vec odstúpil Okresnému úradu v Poprade a ten si vyžiadal stanovisko od Správy Tatranského národného parku (TANAP).
Správa parku kritizuje zmenu funkcie a dispozície veže. „Návrh rozširuje kapacity reštauračných služieb na úkor pôvodne deklarovanej hlavnej náučnej funkcie (ruší sa múzeum TANAP-u), ktorá bola uvádzaná ako hlavná funkcia a dôvod výstavby objektu Náučno-vyhliadkovej veže s pôvodným názvom „História TANAP-u a Vysokých Tatier,” uviedol Pavol Majko, riaditeľ Správy Tatranského národného parku.
Predložené podklady sa podľa správy parku nezhodujú s tými, ktoré mala k dispozícii správa národného parku v minulosti a ku ktorým sa vyjadrila. „To znamená, že dokumentácia (technické riešenie stavby) sa menila buď ešte v procese vydávania územného rozhodnutia, v procese vydávania stavebného povolenia, alebo až po nich. K žiadnym dodatočným zmenám stavby sa Správa TANAP-u nevyjadrovala. Nie je nám známe ani vyjadrenie príslušného orgánu ochrany prírody k takýmto zmenám.” Národný park neodporúča vydať rozhodnutie o kolaudácii stavby.
Prednosta Okresného úradu v Poprade Jozef Bednár vníma aktuálne konanie zo strany investora rozpačito. „Keď niekto napíše v žiadosti, že stavba sa volá náučno-vyhliadková veža, tak je prinajmenšom zvláštne, že ešte v štádiu plánovania stavby nepredložil jasný plán, čo si pod názvom múzeum TANAP-u majú kompetentní predstaviť, a teda je zrejmé, že v tejto veci investor koncepciu nemal a ani nepočítal sa tejto problematike odborne a dlhodobo venovať. Z konania dnes to skôr vyzerá, že to bol úmysel mať čisto komerčne orientovanú stavbu a edukačný aspekt používa len ako greenwashing, teda predstieranie ekovýchovnej povahy celej stavby. Je teda otázne, či to je zmena stavby pred dokončením, alebo to je vo svojej podstate iná stavba. Z hľadiska ochrany prírody to je závažný aspekt, pretože ako stavba v národnom parku, ktorá podľa zámeru mala mať edukačný charakter, sa mení na ďalšie stravovacie zariadenie na Štrbskom plese s výzdobou o Tatranskom národnom parku.“
Prednosta hovorí, že celá veža v danej lokalite svojím charakterom je zlyhaním štátu v správe národného parku a dúfa, že sa štát poučí a čím skôr prevezme od obcí a presunie napríklad na úroveň okresu úlohu územného plánovania a rozvoja, a teda odpolitizuje celý proces.
„Samotná veža tam dnes stojí hlavne vďaka voleným zástupcom obce Štrba, ktorí ju schválili do územného plánu na základe objednávky investora a vďaka súhlasnému stanovisku Správy TANAP-u ešte v procese prípravy v súčasnosti platného územného plánu.“
Veža zmenila známu panorámu
Národný park namieta aj to, že „v predloženej zmene je uvádzaná kapacita až 492 ľudí, oproti pôvodne uvádzanej kapacite 200 ľudí“. Tento údaj mal byť v projektovej dokumentácii z roku 2018 pre územné rozhodnutie. V samotnom územnom rozhodnutí však už je uvedená vyššia kapacita. Otázne je, prečo sa správa parku, ktorá vydávala stanovisko z hľadiska ochrany prírody, k tomuto číslu nedostala, a či teda neodobrila iný projekt, než sa následne postavil.
Národné parky totiž nie sú orgánom štátnej správy, rozhodnutia či záväzné stanoviská k činnostiam na ich území vydávajú okresné úrady podľa podkladov, ktoré im správa národného parku doručí. A správa národného parku ani nie je medzi tými, komu sa nakoniec doručuje územné rozhodnutie či stavebné povolenie.
Stavba veže je vnímaná ako kontroverzná aj preto, že zmenila kultový pohľad na panorámu Tatier od jazera Štrbské pleso. Desaťročia si návštevníci fotili štíty Solisko, Patriu a Vysokú s hotelom Patria a skokanským mostíkom v popredí. Teraz medzi nimi vyrástla veža.
Z tohto dôvodu podpísalo petíciu proti jej výstavbe vyše osemtisíc ľudí, ale v tej fáze, v ktorej projekt bol, to už bolo zbytočné. Že veža príliš vytŕča nad koruny stromov, si myslí aj správa národného parku. Namieta, že stavba výrazne a negatívne konkuruje prírodným dominantám v lokalite a výškovo pôsobí inak, ako bolo deklarované na vizualizáciách v roku 2017. „Buď boli účelovo podhodnotené vizualizácie z roku 2017, alebo sa nedodržali limity.”
Investor na túto námietku odpovedal, že akékoľvek pôvodné vyobrazenia vyhliadkovej veže, z ktorých stavebný úrad nevychádzal pri vydávaní územného rozhodnutia alebo stavebného povolenia, je možné považovať len za nezáväzné štúdie a náčrty, ktoré sú v tomto štádiu konania irelevantné.
Článok uverejňujeme so súhlasom Denníka N. Jeho celú verziu si môžete dočítať na webe: https://dennikn.sk/2225185/vo-vyhliadkovej-vezi-na-strbskom-plese-postavili-gastro-prevadzku-namiesto-muzea-a-ziadaju-zmenu-stavby-pred-dokoncenim/?ref=tit
No tomto mieste sa žiada uverejniť jednu z pripomienok pána Ing. Jána Gavaliera k ZaD ÚPN č. 2/2020 obce Štrba z 15. júla 2020 v znení:
Myslím si, že Vyhliadková veža, ktorá sa stavia, nie je v súlade so „schváleným“ ÚP obce Štrba zo dňa 29.1.2018, pretože vo Všeobecnom záväznom nariadení č. 1/2018 sa uvádza v časti 3, str. 7, 3. ods. v základnom výškovom usporiadaní zástavby v časti Štrbské Pleso okrem iného aj, že výška stavieb má byť…….. maximálne 16 m od úrovne rastlého terénu …….. atď. (bližšie Všeobecné záväzné nariadenie č. 1/2018, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť pre Územný plán obce Štrba, s. 7; online: https://www.strba.sk/wp-content/uploads/2018/11/VZN_1_2018.pdf).
Max. výška 16 m pre stavbu v miestnej časti Štrbské Pleso – je podľa nášho názoru relevantná, dohľadateľná a obcou schválená skutočnosť.
Veža je vysoká viac ako 50 m od úrovne rastlého terénu. Regulatív 16 m a dosť bol pri tejto stavbe niekoľkonásobne prekročený.
Ďakujeme pani redaktorke Soni Mäkkej, že nám ľuďom, ktorým nezmyselné budovateľské úsilie na Štrbskom Plese nie je ľahostajné, i všetkým ostatným, ktorí čítajú Denník N pripomenula toto megalomanstvo. OZ Nová Štrba sa venuje výstavbe v Tatranskom národnom parku od mája minulého roku. Napísali sme pripomienky k spomínanému projektu, natočili sme videa o kontroverznej výstavbe nie len „Vyhliadkovej veže“, ale aj komplexe výškových novostavieb Ovruč a Lake. Podobne ako mal byť hotel Ovruč rekonštrukciou (rozumej obnovou) starej Ovruče, „prestavba“ dopadla tak, že pribudlo niekoľko poschodí navrch a pôdorys sa zväčšil mnohonásobne. Situácia sa opakuje aj v prípade „Výhliadkovej veže“. Ľudia, ktorí povyšujú svoje sebavedomie ďaleko, preďaleko nad záujmy spoločnosti a slušnosť a morálka im nič nehovorí, skúšajú aj naďalej čo všetko si môžu v danej chvíli dovoliť. V spomínaných prípadoch výstavby je asi vhodnejšie hovoriť o zločineckom konaní všetkých zainteresovaných, pretože vzniká podozrenie, že boli porušené zákony a nariadenia tohto štátu, ako o kontroverzii. Sme veľmi zvedaví, ako sa ku danému problému postaví obecná samospráva v Štrbe a jej „Stavebný úrad“. Milan Petruška.
[…] niekoľkými dňami vyšiel v Denníku N článok od novinárky Soni Mäkkej. Už v úvode sa píše, že obec začala spolupracovať s miestnymi, ktorí chcú jasné […]