Pri veži sa opäť hovorí o zavádzaní orgánov, ktoré majú riadne zabezpečiť prenesený výkon štátnej správy

V utorok 8. februára 2021 boli v médiach uverejnené dve reakcie na tlačovú správu z 29. januára 2021. Na našich stránkach sme Vás o kolaudácii informovali v predchádzajúcom príspevku.

Interview s prednostom Okresného úradu v Poprade Dr. Jozefom Bednárom uverejnil Korzár Spiš. Článok je čiastočne zamknutý. Ale u koho úvodné informácie prednostu – absolventa Oxfordu v environmentálnej geografii vzbudia záujem, ten môže pokračovať na jeho FB účet.

V čom spočíva aktuálny problém veže na Štrbskom Plese?

To, čoho sme svedkami na Štrbskom Plese, je nebezpečný precedens, ktorý sleduje celé Slovensko. Pôvodné stavebné povolenie bolo vydané na výstavbu náučno-vyhliadkovej veže, ktorej súčasťou malo byť Múzeum tatranskej prírody Tatranského národného parku (TANAP). Dnes je situácia iná, v dodatočnom povolení zmeny stavby priestor múzea a ani žiadna podmienka, ktorá by stavebníka zaväzovala akýmkoľvek spôsobom zachovať náučný charakter stavby, už spomenuté vôbec nie sú. Naopak, vstupný objekt pod vežou je rozšírený, aby mohol poskytovať primárne stravovacie služby a technické zázemie. Inými slovami, náučný účel stavby sa z rozhodnutia o skolaudovaní stavby úplne vytratil, čiže stavebník nie je viazaný túto funkciu podľa názoru stavebného úradu už zabezpečovať, a to napriek tomu, že v stavebnom povolení bolo jasne deklarované, že veža bude plniť aj edukačnú funkciu, a to aj v dispozičnom riešení objektu.

Zdroj: https://spis.korzar.sme.sk/c/22590193/sef-okresneho-uradu-o-vezi-na-strbskom-plese-je-to-nebezpecny-precedens.html?ref=tembox

Ku kolaudácii stavby sa na svojej oficiálnej stránke vyjadrila i Správa TANAP-u.

Opäť sa ukázalo, že tzv. kompromis medzi požiadavkami samosprávy / investorov a ochranou prírody sa končia v neprospech prírodného a krajinného prostredia. Zastavané územie, bez priameho výskytu biotopov a druhov, je niektorými vnímané ako vstupenka pre neobmedzenú výstavbu. Navrhované podmienky zmierňujúce dopad stavby alebo činnosti na prostredie sa v procese schvaľovania a realizácie postupne strácajú. Po právoplatnom územnom rozhodnutí sa stavba následne mení (zdokonaľuje) cez zmenu stavby pred dokončením. Bežným riešením je aj tzv. čierna stavba s dodatočnou legalizáciou, ideálne spojenou priamo s kolaudačným konaním. Požiadavky orgánu ochrany prírody sú prefiltrované na minimum, resp. sú vytrhnuté z kontextu. Stanovisko Správy národného parku, v ktorého území sa činnosť realizuje, nestojí ani za spomenutie v príslušných rozhodnutiach stavebného úradu, nie ešte za vyhodnotenie alebo odôvodnenie nerešpektovania jeho pripomienok. Pôvodná štúdia a vizualizácia stavby v reálnom prostredí, predložená Správe národného parku na posúdenie, na základe ktorej bola v danej lokalite odsúhlasená, sa stala nezáväznou (takto to v súčasnosti uvádza investor).

Viac: http://spravatanap.sk/web/index.php/aktualne-sk/11-slovak/aktualne/628-zmenena-tvar-strbskeho-plesa

Rovnako záväzne-nezáväzný postoj odprezentoval investor i v rozhovore pre RTVS (bližšie reportáž I. Ratkovskej. Múzeum vo veži nebude, reštaurácia áno. 00:36:02).

Odoberať
Oznamovanie
guest
0 Komentáre/ov
Vnorené feedbacks
Zobraziť všetky komentáre
0
Chceme poznať Váš názor.x
()
x