Hovorí sa, že aj vrece zemiakov by malo byť schopné poraziť neobľúbeného kandidáta. Zdá sa, že to v Štrbe neplatí.
Michal Sýkora je už vyše 40 rokov na čele obce Štrba, a nik na Slovensku mu v tomto ani zďaleka nekonkuruje. Nie je to však preto, že žiadna obec či mesto na Slovensku ešte nemali šťastie na lepšieho starostu alebo primátora.
Michal Sýkora sa vedel zabezpečiť už v komunizme, kde ho totalitný systém vyniesol na piedestál predsedu MNV. Súdruh Sýkora však nemal problém prispôsobiť sa ani slobodnej, kapitalistickej dobe, a v neprehľadných a skorumpovaných časoch divokej mečiarovskej privatizácie si on a jeho rodinní najbližší prilepšili napríklad akvizíciou veľkých podielov na hoteloch Panoráma a Patria na Štrbskom Plese. Rovnako ako mnohí iní komunistickí funkcionári, aj on zmenou režimu v roku 1989 nestratil, ale získal.
Na našich stránkach sme sa len pár rokov zaoberali nedávnymi prešľapmi starostu a obecného úradu pod jeho vedením. Pamäť Štrbianov však siaha oveľa ďalej, a bola by strata času snažiť sa dohľadať všetko, čo sa tu za vyše 40 rokov stalo. Isté však je, že aj pred týmito komunálnymi voľbami mnohí túžobne čakáme na niekoho, kto sa prihlási do boja, a za koho sa nebudeme musieť hanbiť. Na niekoho, kto dá Štrbe konečne víziu, kto je bezúhonný a nemá strach. Zopár kandidátov sa do nerovného boja v minulosti prihlásilo, ale rozbiť systém niečo za niečo, ktorý mnohým v Štrbe zväzuje ruky, sa, žiaľ, nikomu nepodarilo.
Takisto sa hľadajú kandidáti na poslancov obecného zastupiteľstva. Jedno volebné obdobie po druhom, zakaždým sa z nádejných a odhodlaných poslancov stáva hlasovacia mašinéria pána starostu. Aj verejné zasadnutia obecného zastupiteľstva pravidelne ukazujú, že všetko vedie pevnou rukou práve starosta, a len zriedkakedy sa jeden či druhý poslanec zmôžu na doplňujúcu otázku či nesmelý prejav nesúhlasu, napokon aj tak ukončený hlasovaním podľa želania starostu. Poslanci a poslankyne neprichádzajú s predstavami, ktoré chcú naplniť, a túžbou presvedčiť o ich správnosti ostatných poslancov. Neuvedomujú si, že zastupujú priamo občanov obce, a to nezávisle od plánov a názorov starostu. Rokovania obecného zastupiteľstva sú len monológom starostu a jemu zaviazaných zamestnancov, občasne doplneným jednotným hlasovaním poslancov. Skutočné rozhodnutia sa uskutočňujú na neverejných, tzv. pracovných stretnutiach poslancov, o ktorých ako obyvatelia nemáme možnosť dozvedieť sa vôbec nič.
Poslancom neprekáža, že sa každým volebným obdobím stávajú figúrkou moci. Neprekáža im, že starosta ustavične odmieta, aby obecný úrad zhotovoval audiovizuálny záznam ich vlastného, verejného zasadnutia, a napriek tomu ten istý starosta zabezpečuje, aby obecný kameraman platený z obecných peňazí na každom takomto zasadnutí namieril kameru priamo na občanov, ktorí využili zákonné právo sledovať takúto frašku, a natáčal po celý čas práve a len týchto občanov. Možno poslancom vyhovuje zaradiť sa do šíku a konať na niečí povel. Nedbajú ani mlčaním ponechať ich samozvanú zástupkyňu, aby aj v ich mene odpovedala Novej Štrbe na otázky adresované práve im samým. Uznesením 275/2021 si poslanci jednomyseľne odsúhlasili koncoročné odmeny 200 Euro na hlavu. Či to stojí za to, nech si odpovedia sami.
Už túto nedeľu sa môžeme tešiť na Deň obce Štrba, ktorý je jedným z nespočetných spôsobov, akým sa dlhý a nezáživný monológ starostu môže opäť raz dostať do našich uší. Tešme sa, medzi pozvanými kapelami je aj prešovská skupina Heľenine oči, a možno pri počúvaní nasledujúcej piesne niekomu vyschne v hrdle a niekomu inému svitne nádej.
Martin,súhlasím s Tebou.A nie som určite sám.
Super článok Martin, múdro si to vystihol.
Dík, že si pozval kapelu HO do Štrby, všetko išlo podľa scenára – NAKU zahrali ako bonus nakoniec 🙂 🙂 🙂