Obec Štrba, Ing. Kumorovitzová, Hlavná 188/67, 059 38 Štrba
Vec:
Nahradenie doručených pripomienok zo dňa 22.6.2020.
Pripomienky k návrhu Zmien a doplnkov ÚPN č. 2/2020 obce Štrba.
V nadväznosti na verejné prerokovanie, konané dňa 19.5.2020, na verejné zhromaždenie občanov zo dňa 3.7.2020, ako aj medializáciu okolo Zmien a doplnkov č. 2/2020 ÚPN obce Štrba, Vám, ako osobe odborne spôsobilej pre obstarávanie ÚPD a ÚPP a vedúcej stavebného úradu aj pre obec Štrba, posielam svoje stanovisko k horeuvedenému.
Moje vystúpenie na verejnom prerokovaní ste si vypočuli. Po tomto verejnom prejednávaní boli vraj stiahnuté z uvedeného dokumentu niektoré návrhy, ktoré tam boli prezentované ako verejno-prospešné.
Sú to:
Kabinkové lanovky /bez uvedenia prepravnej kapacity/, zjazdovky pri „zrúcanine“ Heliosu, parkovací dom, nájomné byty. Len trochu pre odľahčenie – zjazdovka pri Heliose, vraj v trase bývalej zjazdovky. Pokiaľ ja viem, to bola lyžiarska lúčka /cca 60 m/ s malým lyžiarskym vlekom pre deti a pacientov, ktorí ich využívali ako súčasť liečebného procesu v Liečebnom dome Helios. Všetky tieto stavby by som skôr nazval účelovo-prospešné a nie verejno-prospešné. K parkovaciemu domu len toľko, že ťažko si viem predstaviť horšie riešenie. Ešte poznámka: pán starosta v médiach prehlásil, že pri parkovacom dome došlo k nedorozumeniu. K akému?
Myslím si, že Vyhliadková veža, ktorá sa stavia, nie je v súlade so „schváleným“ ÚP obce Štrba zo dňa 29.1.2018, pretože vo Všeobecnom záväznom nariadení č. 1/2018 sa uvádza v časti 3, v základnom výškovom usporiadaní zástavby v časti Štrbské Pleso okrem iného aj, že výška stavieb má byť…….. maximálne 16 m od úrovne rastlého terénu …….. atď. (bližšie Všeobecné záväzné nariadenie č. 1/2018, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť pre Územný plán obce Štrba, s. 7; online: https://www.strba.sk/wp-content/uploads/2018/11/VZN_1_2018.pdf).
Zároveň týmto predkladám moje stanoviská – pripomienky ako občana obce a dotknutého subjektu k Zmenám a doplnkom č. 2/2020 ÚPN obce Štrba :
- Nesúhlasím s výstavbou kabinkových lanoviek.
Telesa staníc týchto lanoviek sú priestorovo príliš veľké na situovanie v daných lokalitách, neriešia problém vnútro-stediskovej dopravy, teda nie sú verejno-prospešné stavby, ale ÚČELOVO-PROSPEŠNÉ.
- Nesúhlasím s výstavbou parkovacieho domu.
Jeho situovanie je neprípustné nielen z hľadiska ochrany prírody, ale aj z principiálneho hľadiska. Teraz treba urýchlene riešiť existujúce centrálne parkovisko. Následne riešiť parkoviska pod Cestou slobody, alebo v podhorí. K tomu, samozrejme riešiť zmysluplnú, modernú, ekologickú dopravu do strediska.
- Nesúhlasím so zjazdovkami pri zbúranom Heliose.
Žiadna zjazdová trať tam nikdy nebola. Považovať lúčku, na ktorej sa v rámci liečebného procesu lyžovali deti a pacienti Heliosu je nielen účelové, ale až smiešne.
- Nesúhlasím s nájomnými bytmi.
Nájomné byty patria do podhoria, na Tatranskej Štrbe, v Štrbe. Predsa na Štrbskom Plese už máme mezonetové byty, apartmánové byty atď. Kto má v nich bývať? V podhorí sme žiaľbohu, od roku 1989 nepostavili žiadne nájomné byty.
- Nesúhlasím s výstavbou – dobudovaním wellness centra pri hoteli „ Lake“.
Hotel „Lake“ sú apartmanové byty. V tesnej blízkosti jazera, obrovská spotreba pitnej vody, ochrana prírody. Apartmánové byty nie sú cestovný ruch.
- Nesúhlasím s vybudovaním účelovej komunikácie k Slepému plesu.
Ja si myslím , že neexistuje ani jeden relevantný dôvod s jej vybudovaním. Okrem iného je to v Národnom parku, v 3. resp. 4. stupni ochrany prírody.
- Nesúhlasím s vybudovaním vodojemu 2×350 m3 /dokonca 3×350 m3/ .
Takýto „ kolos“, kde len objem vody predstavuje 700-1050 m3, k tomu stavba s technologickými zariadeniami si v danej lokalite, v lese, v hornej časti vedľa Interski svahu, v Národnom parku, v 3. resp. 4. stupni ochrany prírody, neviem predstaviť. Všetky zdôvodnenia jeho potreby, som presvedčený, sa dajú riešiť technickými zariadeniami v existujúcom systéme. Vody je dosť /uvádza sa v dokumente/. Výpadok el. prúdu rieši agregát, ktorý sa automaticky spustí. Gravitačný vodojem sa dá riešiť technicky, systémom čerpadiel a iných zariadení v existujúcom systéme. Protipožiarný systém a to nielen v zastavanej oblasti Štrbského Plesa, ale aj okolitého lesa, by sa dal veľmi efektívne riešiť existujúcim zasnežovacím systémom /samozrejme po určitých tech. doplneniach a úpravach/. Ak je potrebná oprávnená kumulácia vody, tak to navrhujem riešiť pri existujúcom vodojeme, ktorý bol nedávno rekonštruovaný. Prečo sa to neriešilo už pri jeho rekonštrukcii?
- Nesúhlasím s vybudovaním hygienických zariadení – WC, tak ako sa to uvádza v dokumente.
Tieto sa dajú riešiť dobudovaním v rámci existujúcich objektov okolo Št. plesa, ktoré už majú vybudovanú kanalizáciu. Nie nové murované objekty v lese /ako nám to potvrdila pani Ing. Kumorovitzová/ a k tomu nová kanalizácia a pod.
- Nesúhlasím s premiestňovaním historickej zrubenej stavby do novej lokality – do lesa
Táto stavba už bola raz premiestňovaná z pôvodného miesta, pri kúpeľnom dome Hviezdoslav. /Teraz je to Kempinski./ Namiesto nej tam teraz stoja mezonetové byty. Teraz prečo? Ak to má byť budova verejnej správy, tak nech zostane tam, kde je teraz.
- Nesúhlasím s vybudovaním ďalších parkovísk pre hotel Kempinski
To sú skôr parkoviská pre tamojšie mezonetové byty.
Vzhľadom, len na tieto uvedené pripomienky si myslím, že predložený návrh Zmien a doplnkov Územného plánu obce Štrba v miestnej časti Štrbské Pleso, je v plnom rozsahu neakceptovateľný a preto žiadam o jeho stiahnutie v plnom rozsahu.
Aby som nebol len kritický, prikladám aj NÁVRHY NA RIEŠENIE hlavného a prioritného problému Štrbského Plesa – parkovanie a vnútrostredisková preprava návštevníkov:
- – Rekonštrukcia existujúceho centrálneho parkoviska /ktorú som spomínal na verejnom prerokovaní/ a preprava návštevníkov lanovou dopravou /napr. pulzačná lanovka/.
- – Výstavba parkovacieho domu pod Cestou slobody, približne pod razcestím na Smokovce a Štrbské Pleso. Tu by sa dal realizovať ukážkový projekt so záchytným parkoviskom, pod výrazným terénnym zlomom s citlivým umiestnením do prostredia a následnou prepravou návštevníkov do strediska napríklad modernou lanovou dopravou. Tento návrh by vyriešil parkovanie automobilov prichádzajúcich zo všetkých smerov, z Tatranskej Štrby, od Smokovca, aj od Podbanského. Myslím si, že tento návrh by bol priechodný aj u ochranárov a v súvislosti so zonáciou TANAPu.
- – Záchytné parkoviska v podhorí, ako ďalšia perspektívna možnosť.
Navštívil som desiatky alpských stredísk zimného cestovného ruchu. Preto si stále myslím, že sa k tejto problematike môžem vyjadriť. Tým nechcem tvrdiť, že len moje návrhy by boli najlepšie. Viete, tá jedinečná možnosť, ktorú má Štrbské Pleso skĺbiť cestovný ruch, šport a kúpeľníctvoje skutočne závideniahodná. Aj preto sa Štrbské Pleso nazýva kolískou zimného cestovného ruchu na Slovensku, tak ako St. Moritz v Európe.
Ale pozrime sa, čo sa v krátkej dobe stalo:
- KÚPEĽNÍCTVO už neexistuje – zbúranie funkčného Heliosu s jedinečnými možnosťami liečby.
- ŠPORT:
- na štarte a cieli bežeckých tratí je parkovisko /navozené betónové dielce/, parkuje sa na tenisových kurtoch a na ihrisku pre plážový volejbal;
- na ihrisku pre športovcov /niekedy sa hovorilo aj o jeho využití pre biathlon, kadiaľ viedli aj alternatívy bežeckých tratí pre preteky/, je postavená „vyhliadková veža“.
- CESTOVNÝ RUCH:
- apartmánové byty – komplex Ovručí, „Lake hotel“ a ďalšie nie sú cestovný ruch !! V Alpských krajinách už dávno prišli na to, že výstavba apartmánových bytov v strediskách zimného cestovného ruchu je veľmi zlé riešenie. A k tomu dodávam, že tieto strediská tam nie sú situované v národných parkoch.
Veď sa poučme na chybách iných a postavme niečo, čo bude POZITÍVNE HODNOTIŤ aj HISTÓRIA.
My občania sme za to zodpovední a preto je aj našou povinnosťou sa kriticky vyjadriť k tomu čo sa na Štrbskom Plese v poslednej dobe deje. Pýtajme sa: Kto dal takéto požiadavky na výstavbu? Kto ich dal zakotviť do územno-plánovacích dokumentov? Kto je za to zodpovedný ?
Myslím si, že uvedené navrhované Zmeny a doplnky ÚP č. 2/2020 sú v rozpore nielen so Zákonom č. 543/2002 Z.z, ale aj s inými zákonmi a právnymi predpismi.
Na vedomie:
- starosta obce, poslanci obce, právnik obce, Atelier Urbeko, Okresný úrad životného prostredia, Poprad; Krajský úrad životného prostredia, Prešov, Správa TANAPU, Štátne lesy TANAPU.
V Štrbe, 15. júla 2020
Ing. Ján Gavalier, Liptovská 49/23, Štrba
Veľmi trefné a výstižné pripomienky, ktoré majú jediný cieľ. Zachovať Štrbské Pleso aspoň v takej podobe ,ako má dnes, hoci sa tam od „revolúcie“ napáchalo škôd viac ako dosť. Milan Petruška.
PO NÁS POTOPA, ALEBO ČO NÁS JE PO TOM?
-v podkapitole 12.2) “Vodné hospodárstvo“, bode 12.2.1. „Zásobovanie pitnou vodou“, v časti 12.2.1.4 „Vodný zdroj“, sa predposledná veta nahrádza textom:
„Po rekonštrukcii úpravne vody Štrbské Pleso pripravuje výstavbu nového vodojemu 2 x 350 m3 pre II. tlakové pásmo tak, aby sa maximálne využila kapacita vodárenského zdroja Mlynica a odber z rieky Poprad bol len doplnkovým zdrojom vody.“ (bližšie: Textová časť ZaD č. 2/2020 ÚPN obce Štrba, s. 26)
Prajem pekný deň a držím palce, aby sa zo Štrbského plesa nestal lunapark!
Krásny deň, veľmi si vážime Vašu podporu.