Kravy málo dojili

Spieva Karel Gott vo svojej piesni Zdvořilý Woody v roku 1963. Pre tých mladších budem citovať verš piesne:  „Woody (rozumej pastier kráv) bol kovboj zdvorilý, a kravy málo dojili, hoci každým dňom ich vyzýval, aby kontingent plnili.“

   Žeby to bol problém aj štrbských kráv v modernej maštali HZ pri salaši Starý mlyn? Ako píše Dr. Peter Švorc ml. vo svojej knihe Podtatranské premeny – 30 rokov JRD v Štrbe, tento dobytok sa choval na miestne pomery nadštandardne. Pán Švorc s odstupom času zhodnotil situáciu nasledovne: „Výstavba kravína HZ pri Starom mlyne s kapacitou 200 kráv začala v roku 1965. Zvieratá boli ustajnené v modernom objekte a dosahovali priemernú dojivosť 2269 litrov mlieka ročne, kým ostatné dojnice ustajnené v starých typoch kravínov v hospodárskom dvore JRD iba 1790 litrov. “ Tento stav platil v roku 1970. Ku modernej maštali patrilo aj hnojnicové hospodárstvo a systém oplotkov s elektrickým ohradníkom. Woody nebol potrebný.  Kŕmenie dobytka bolo zautomatizované elektrickými vozíkmi, dávkovanie pre každý kus  sa dal naprogramovať. Ku výbave kravína patrili aj gumené rohože, automatizované dojenie, chladenie mlieka a ďalšie vychytávky, na ktoré sa chodili pozerať poľnohospodári aj s vtedajšej Západnej Európy. Medzi vzácne návštevy patril aj prezident bývalej ČSSR armádny generál Ludvík Svoboda. Navštívil spomínanú lokalitu v júli 1969. Toľko dávnejšia história dnes už zabudnutej ruiny.

   V Štrbských novinách zo septembra roku 2018 som sa dočítal: „Pre neúmerné vysoké náklady na energie, ale aj za denný dovoz pracovníkov, krmiva, steliva, sa v roku 2004 rozhodlo o predaji maštale HZ a o premiestnení dojníc na hospodársky dvor. Maštaľ sa po dohode s Urbárom Štrba, ktorý je vlastník pozemku predáva podnikateľovi, ktorý z nej plánoval vytvoriť stredisko pre bežecké lyžovanie. Aj takéto nepopulárne opatrenia prispeli k tomu, že družstvo aj v ťažkých časoch vyplácalo mzdy svojim pracovníkom vždy v dobe splatnosti a plnilo si svoje záväzky.“ Toľko citácia Ing. Šerfela, bývalého predsedu PD v Štrbe.                        

Čo k tomu dodať?  Je vôbec za túto skazu niekto zodpovedný? Zrejme nikto. Ako je dobrým zvykom v našich zemepisných šírkach pod Tatrami, ľudská amorálnosť, chamtivosť a sprostosť sa vyvoleným odpúšťa.